..

.Ikona Matky Božej Znamenie

(Iz7, 13-14)

Adresovať niekomu znamenie znamená ukázať mu, že ho považujeme za schop­ného chápania a rozhodovania sa. Je krásne vidieť, že Boh nás považuje za hodných tejto pocty. Jeho túžbou, keď nás stvoril na svoj obraz a podobu, bolo, aby vyzdvihol jedinca, s ktorým by mo­hol mať vzťah v plnom slova zmysle. Boh nás nemiluje ako nekonečný zástup ľudí, ale ako osoby, ktorých mená si vpísal do svojej dlane.

Znamenia, ktoré nám počas celých dejín spásy dával a dáva, sú znamením, že sme vzácni v jeho očiach. Prisľúbenie, ktoré dal skrze svojho pro­roka Izaiáša Boh svojmu ľudu, stalo sa

22

námetom pre ikonografické zobrazenie jednej z najuctievanejších ikon Ruska, Bohorodičnej ikony Znamenie. Najstaršie zobrazenie tejto ikony pochá­dza z tretieho storočia a môžeme ho nájsť v podobe Oranty (modliacej sa že­ny) v rímskych katakombách. Pozdvihnuté ruky Bohorodičky pouka­zujú na spôsob, akým sa modlievali prví kresťania. Aj keď bolo toto gesto výra­zom vrúcneho vzťahu medzi Bohom a človekom, už Tertulián začal vyžadovať od veriacich pri modlitbe viacej zdržan­livosti a skromnosti: „Nedvíhajte ruky nápadne, ale skromne a dôstojne." Na iných miestach zase porovnáva postoj kresťana pri modlitbe s podobou Krista pribitého na kríži. Tak sa ustálil špecific­ký starokresťanský postoj pri modlitbe v stoji, s pažami tesne pri tele, s lakťami ohnutými, s rukami vo výške ramien a dlaňami obrátenými dopredu, ako to vi­díme u Božej Matky. Asi v deviatom storočí sa ikonografické zobrazenie Oranty doplna umiestnením Emmanuela do medailónu. Toto ikono­grafické riešenie bolo inšpirované obyča-jom vládneho dvora, na ktorom kráľov­ná a vládni hodnostári nosievali na pr­siach vyšitý obraz vládcu, znak jeho naj­vyššej autority. Oranta s dieťaťom v me­dailóne nie je teda historickým zobraze­ním Matky so Synom, ale Panna zname­nia, ktorá počas Izaiášovho proroctva ohlasuje svetu naplnenie časov spásy. História tejto ikony v Rusku je úzko spä­tá s históriou Novgorodu, ktorý bol dô­ležitým kultúrnym a obchodným cen­trom severu a jedným z prvých miest starej Rusi. K presláveniu tejto ikony do veľkej miery prispela otvorenosť Novgo­rodu Európe. Ikona Matky Božej Zname­nie sa stala pre novgorodčanov znakom ochrany nad mestom. Najznámejšou udalosťou, ktorou ikona vstúpila do po­vedomia ruského ľudu, bola obrana mes­ta pred suzdálsko-vladimírskymi voj­skami v r. 1169. Rokovania neviedli k ús­pechu, a tak Novgorodčanom nezostalo nič iné, len sa s volaním o pomoc s dôve­rou obrátiť na Matku Božiu. Sv. Ján, arcibiskup Novgorodu, sa tri dni

a tri noci modlil v oltárnej časti chrámu sv. Sofie, zatiaľčo k mestu sa blížili ne­priatelia. Na tretiu noc svätec počul hlas: „Choď do chrámu Spasiteľa na Ilinskej ulici, vezmi obraz Matky Božej, po­zdvihni ho nad mestskú bránu a zvíťa­zíš." So slzami v očiach arcibiskup pred ikonu padol a modlil sa. Do svätého chrámu poslal kňaza a diakona, no tí na svoje veľké prekvapenie nemohli ikonu zodvihnúť. Oznámili túto skutočnosť ar­cibiskupovi, ktorý sa s kňazmi a veriaci­mi vydal do chrámu Spasiteľa. Po šiestej piesni molebenu sa ikona zakývala, čo videli kňazi i veriaci. Vzali ju do rúk a zaniesli ju slávnostne na bránu mesta. Boj sa začínal, nemilosrdnosť sa stupňo­vala. Jeden šíp zasiahol aj ikonu. Vtedy sa ikona sama obrátila k mestu a z očí Matky Božej začali tiecť slzy. Vo chvíli, keď začal arcibiskup Bohorodičke slzy utierať, zahalil útočiace vojská hustý mrak, ktorý vyvolal takú paniku a strach, že prestali vidieť a jeden druhého začali zabíjať.

Ikona Znamenie Bohorodičky sa preslá­vila v Novgorode aj mnohými inými zá­zrakmi, ako napríklad v r. 1566 pri po­žiari mesta alebo v r. 1611 pri drancova­ní Švédov.

Zázračná ochrana Novgorodu ikonou Bohorodičky inšpirovala mnohých ma­liarov mesta, ktorí túto slávnu udalosť obrazne opísali do najmenších detailov. Ide o ikony veľkých rozmerov, ktoré dnes môžeme obdivovať v Tretiakovskej galérii v Moskve alebo v Novgorodskom múzeu.

• Ladislav Németh

Použitá literatúra:

E. Sendler: Le Ikone Bizantine delia Madre di Dio, Mi­láno 1995

Maria Giovanna Muzj: Transfigurazione, Miláno 1987 Eduard Fejo: Najznámejšie ruské ikony Bohorodičky Dominique Hermant: Boží znamení, Kostelní Vydri,

1997 Kresťanské symboly, Olomouc 1992