Ikona Panny Márie Bolestnej

Je veľa posvätných obrazov našej nebeskej Matky, ale istotne nijaký z nich nie je vo svete taký známy a obľúbený ako obraz Panny Márie Bolestnej na Západe uctievaný a známy ako ikona Matky ustavičnej pomoci.

Pomenovanie „Ustavičnej pomoci vďačí ikona otcom redemptoristom, ktorí túto ikonu dostali od rehole agustiniánov a šírili jej úctu v Ríme vo svojom chráme na ulici Merulana.

Známy jezuita a znalec byzantského umenia Egon Sendler vo svojej knihe „Byzantské ikony Matky Božej“ vyčíta redemptoristom toto premenovanie ikony, pretože sa tak stráca zmysel jej pôvodného mena a mení sa jej duchovný odkaz.

Dostupné pramene uvádzajú, že prvú ikonu tohoto typu napísal krétsky ikonopisec XV.- tého storočia Andrea Ricco postbyzantínskou technikou maľby. Neskôr sa obraz dostal za neznámych okolností do Ríma do rehole augustiniánov. Tu sa uctieval od roku 1499 až do konca XVIII. storočia v dnes už nejestvujúcom chráme sv. Matúša. Rehoľa augustiniánov sa viac ráz premiestňovala, neskôr i vymierala a tak obraz upadol do zabudnutia.

Matka Božia však nedopustila, aby úcta k jej obrazu načisto zanikla. Vďaka prozreteľnej zhode okolností obraz roku 1866 pápež Pius IX. odovzdal do opatery redemptoristom, ktorí sa niekoľko rokov predtým usadili v Ríme. V chráme sv. Alfonza, ktorý stojí pravdepodobne na mieste pôvodného kostola sv. Matúša, je originál obrazu umiestnený dodnes. Dostali ho do opatery misionári, synovia sv. Alfonza, ktorý si sám veľmi uctieval Matku Božiu a svojich kňazov zaviazal, aby úctu Panne Márie šírili po celom svete. Obraz Panny Márie Bolestnej a s ním i úcta k Matke Božej sa skutočne rýchlo rozšírili. Z obrazu vzniklo okolo 10 000 autentických kópií a milióny malých tlačených obrázkov.

Okolo obrazu Panny Márie Bolestnej sa rozvinuli rozličné formy mariánskych pobožností. Zvlášť treba spomenúť ustavičnú novénu, ktorá sa zo Saint Louis v USA rozšírila do mnohých krajín sveta. V Manile (Filipíny) sa na nej zúčastňuje každú stredu do 120 000 ľudí. V Singapure každú sobotu okolo 20 000 veriacich. Mnoho ľudí najmä mladých cez tieto „deviatniky“ nachádza vieru. V súvislosti s rozvojom úcty k tejto ikone povstalo tiež mnoho náboženských spoločností, 28 rehoľných spoločenstiev a rozličných apoštolských inštitúcií.

Na Slovensku zavádzali úctu k tomuto obrazu otcovia redemptoristi zvlášť prostredníctvom ľudových misií.

Ikona typologicky zapadá medzi zobrazenia „Hodigitrie“ (ikony na ktorých Matka Božia ukazuje na Ježiša ako na Cestu), doslova tá, ktorá ukazuje cestu. Matka Božia nám ukazujúc na Syna, hovorí: On je Vykupiteľ človeka.

Túto myšlienku posilňuje gesto jej rúk, ktoré stískajú ruky Ježiša a vyjadrujú jej ochotu k obeti a súhlas s obetovaním jej Syna pre záchranu človeka. Tak sa v účasti na utrpení Krista Matka Božia stáva novou Evou, stáva sa Matkou všetkých žijúcich, matkou každého z nás.

Dvaja archanjeli Michael a Gabriel vo svojich rukách nesú nástroje umučenia. Svätý Michal a Gabriel nám naznačujú, že tu ide akoby o druhé zvestovanie. ukazujú Božskému dieťaťu čo ho čaká až vyrastie a oznamujú svätej Panne: „Budeš Matkou bolestnou“. Dieťa akoby pred chvíľou odvrátiac tvár od kopie a špongie vidí prichádzať archanjela Gabriela s krížom. Z ľudského strachu pred víziou budúceho utrpenia Ježiš hľadá pomoc u svojej Matky. Privinie sa k nej stískajúc palec jej ruky, pričom sa mu uvoľňuje sandálik na pravej nohe. Matka cítiac so Synom, pozerá pred seba, pozerá na všetkých ľudí, ktorí idú za Ježišom a nesú svoj kríž. Z preduchovnenej a dôstojnej tváre Madony možno vyčítať hlbokú účasť na živote svojho Syna, ktorou nám hovorí: „Urobte všetko, čo vám povie.“ Boh nám prostredníctvom tejto ikony chce pripomenúť Pavlove slová z listu Korinťanov, „že ako máme účasť na utrpeniach Kristovych, tak budeme mať účasť aj na Jeho úteche“. (2 Kor 1,7) Pretože „On nás potešuje v každom našom súžení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás“.

V Rusku ikona Matky Božej Bolestnej nesie pomenovanie „Strástnaja“. Spočiatku uctievaná v katedrále Nižného Novgorodu, bola ikona roku 1641 prenesená na príkaz cára Michala Fedoroviča do Moskvy.

Známe sú mnohé zázračné uzdravenia, záchrana mesta pred požiarom a iné zázraky. Na mieste, kde bola uctievaná tak klérom ako aj veriacimi, bol postavený ženský Strastnyj kláštor. Aj napriek jej prítomnosti v Moskve na rozdiel od Západu sa veľmi nerozšírila po celom Rusku. V Grécku je však tento typ ešte väčšou vzácnosťou. Aj napriek tomu asi najkrajšie kópie tejto ikony sa nachádzajú práve v múzeu v Aténach.

Jej sviatok sa slávi na Východe 12., alebo 26. augusta, ale tiež v šiestu nedeľu Paschy na pamiatku jej zázrakov v tento deň.

Symbolika

Spodný odev Bohorodičky - modrá tunika (chiton) je symbolom jej panenskej čistoty. Spodný odev nám vždy ukazuje to, čím osoba, ktorá honosí, podstatne je. U Panny Márie preto modrá tunika symbolizuje ľudskú prirodzenosť.

Naopak vrchný odev, plášť (maforium) nám ukazuje čo osoba prijala. Jej purpurovo-fialový plášť nám pripomína kráľovskú dôstojnosť ako nám to dokladá aj učenie Dioníza Aeropagitu o nebeských cnostiach: „Duchovné bytosti, dokonalé stvorenia sú podriadené jednému ľudskému stvoreniu, Márii, ktorá je ich kráľovnou.“

Vrchný plášť (maforium) bol oblečením sýrskych žien. Tento druh plášťa pokrývajúc hlavu, zahaľoval i celú postavu ženy. Maforium sa prevliekal cez hlavu, keď boli vlasy spletené do čepca. Čepiec nám symbolizuje Máriine úplné odovzdanie sa Kristovi.

Stojí za to pripomenúť, že grécke slovo fénix ma dva významy. Jedným je purpur a druhým mytologický vták fénix. Prví kresťania často preberali symboly z gréckej mytológie. Vták fénix sa stal symbolom vzkriesenia, predovšetkým však zmŕtvychvstania Kristovo. Tak nám purpurový plášť Bohorodičky ukazuje Máriu ako prvú z vykúpených. Matka Vykupiteľa má účasť na kráľovstve slávy a jednoty s Bohom vo večnosti ako prvá. Ona je obrazom slávy, ktorú synovia a dcéry tejto zeme, majú dosiahnúť v Bohu mocou Kristovho vykúpenia.

Anjeli v červenomodrých odevoch chcú ešte viac zdôrazniť dogmatickú pravdu, že osobnosť Ježiša Krista tvoria dve dokonalé prirodzenosti, nepochopiteľne spojené v jednej osobe.

Stuhy (toroki) vo vlasoch, ktorých konce vlajú okolo uší, pripomínajú ich okamžitú poslušnosť ku všetkým Božím rozkazom.

Ich krídla nenaznačujú iba možnosť rýchleho pohybu, ale oveľa viac vyjadrujú milosrdnú Božiu lásku k človeku, ku ktorému sa v tajomstve Vtelenia nekonečný Boh skláňa. „... koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla... „ (Mt 23, 37)

Zlato. Človek bytostne kristologický musí žiť v bohoľudskom priestore, ktorý mu je vlastný. Je obmedzený a zároveň otvorený nekonečnu, tak ako všetky tajomstvá Kristovho života. Ikonopisci používajú množstvo prostriedkov, aby to vyjadrili. Zlatý podklad svojou vzácnosťou, lesklosťou a odolnosťou proti rozličným vplyvom je symbolom nemennosti, večnosti a dokonalosti. Ak zlaté pozadie hovorí o stvorení svetla, zlaté lúče na rúchu Krista označujú lúče Božej milosti, ktorá posväcuje stvorený svet a vedie, ako aj ikona sama, k budúcej eschatologickej sláve Božej. Nákres osoby pripomína stvorenie človeka k obrazu Božiemu, prebudeného k činnosti dychom života. Pritom sa farby nanášajú jedna na druhú, od tmavých až po najjasnejšie, takže postava, ktorá sa nakoniec objaví, je výsledkom procesu, v ktorom sa zrkadlí rast svetla v človeku.

Obrátená perspektíva. Pretože ikona odráža nie pozemský ale duchovný už premenený svet, nie je prípustná perspektíva ako v reálnom svete, kde pohľad diváka uniká do určitého vzdialeného bodu. Ikona svojou obrátenou perspektívou prenáša tento vzdialený bod na diváka, ktorý tak vstupuje do prítomného okamžiku, do premeneného sveta, ktorý mu ikona otvára. Skrze obrátenú perspektívu ikona už nie je iba akýmsi pozorovaným objektorm, ale sa stáva miestom stretnutia Boha s človekom.

Dokonalé panenstvo. Pravoslávna Cirkev o Márii učí, že je Bohorodička a navždy Panna (Prisnodeva). Obe tieto pravdy vyplývajú zo Zjavenia. Večné panenstvo predpovedala Márii už starozákonná vízia a potvrdila ju novozákonná bohoľudská realita. Už prorokovi Izaiášovi Boh o Márii zjavuje, že aj pred vtelením aj po vtelení Boha - Slova bude a zostane pannou.

Tri hviezdy na Máriinom plášti (fibuly) na čele a oboch ramenách symbolizujú toto jej dokonalé panenstvo (pred, pri a po pôrode). Kompozícia hviezd do triangelu nám zas pripomína symbol svätej Trojice.

Svätožiara (nimbus). Na Východe symbolizovala svätožiara skôr moc ako svätosť. Až neskôr kresťanskí umelci začali považovať nimbus za symbol premenenia a účasti na „lumen gloriae“ - svetle slávy. Preto nie je nezvyklé vidieť svätožiaru v rannom byzantskom umení aj u satana. Pôvod svätožiary nie je v kresťanstve. Už v antickom umení sa môžeme stretnúť so svätožiarou okolo hlavy osôb, u ktorých tak mala byť vyjadrená ich božská alebo ľudská vznešenosť či nadvláda. Význam tohto znamenia bol tak všeobecný, že si ho i kresťanstvo rýchlo osvojilo. Už v katakombách môžeme nájsť mnoho príkladov. Od V. storočia nachádzame postavu Spasiteľa s nimbom stále častejšie. Z jednoduchého nimbusu sa neskôr vyvinul tzv. krížový nimbus. Ten neslúžil iba na odlíšenie od ostatných svätých osôb, ktorým z úcty tiež začali maľovať svätožiaru, ale vyjadrovalo pravdu, že prostredníctvom kríža k nám prišlo spasenie. Vo svätožiarach svätých je zdôraznená dôstojnosť Krista darovaná človeku. Jeden je Svätý, jeden je Pán. Podľa obrazu Krista sa posväcuje celé ľudstvo.

Iniciály. Bez písomného uvedenia mena zobrazeného svätca nie je ikona považovaná za dokončenú. Slová sú integrujúcou časťou ikony. Toto chápanie pochádza z orientálnej tradície, kde písané slovo tvorí vždy podstatnú časť jazyka obrazu. Iniciály MP QY sú skrátením Máriinho gréckeho monogramu „MÉTER THEOU“ - Matka Božia. Iniciály IC XC označujú Božieho Syna Ježiša Krista. Obyčajne je kríž Kristovej svätožiary označený tromi gréckymi písmenami (h)oÓ-n - „TEN KTORÝ JE“. (Ex 3, 14)