Ukrižovanie

„Lebo slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou" (l kor 1,18).

Je známe, že kríž ako symbol našej spásy sa v prvých storočiach kresťanstva pre pohoršenie ktoré vyvolával, takmer nepoužíval, a nemohol byť predmetom umeleckého stvárnenia. Preto sa nahradzoval kríž inými symbolmi, ako napr.kotvou, rybou alebo dobrým pastierom. Až keď sa kresťanstvo za Konštantínovej vlády stalo oficiálnym náboženstvom, aj kríž sa mohol stať znakom Kristovho víťazstva. Na Nicejskom koncile (325) bol arianizmus odsúdený a bolo slávnostne vyhlásené božstvo Syna a jeho totožnosť s Otcom Cirkev však musela brániť aj opravdivé človečenstvo Krista proti bludu doketizmu ( ktorý učil o jedinej Ježišovej Božskej prirodzenosti v tzv. zdanlivom ľudskom tele),v čom jej veľmi účinne pomáhali práve zobrazenia ukrižovaného Krista. Pretože Kristovo telo nepodľahlo porušeniu, po dlhú obdobie bol Ukrižovaný zobrazovaný len s otvorenými očami. Privreté oči poukazujú na jeho skutočnú smrť, ako nám to pripomína antifóna Veľkej soboty: "Život zaspal a peklo sa chveje od strachu". Kríž je postavený na malej skale, ktorá symbolizuje „lebečné miesto" - Golgotu (Ján 19,17).Vo svätom písme je často prirovnávaný Boh ku skale, ktorá vyjadruje jeho neochvejnú silu. V kontexte povedaného sa nám dáva poznávať paradoxný Boh, ktorý nie je nikdy tak silný , ako vo chvíli najväčšej slabosti. Biela lebka v tmavej jaskyni nám symbolicky predstavuje prvého Adama a v ňom celé ľudstvo obmyté Kristovou krvou. Blažený Teodorit vysvetľuje: „Keď Adam zhrešil, celý ľudský rod bol odsúdený na smrť, preto aj oslobodenie od smrtí, skrze Krista, je ospravedlnením pre všetkých ľudí". Veľmi výrečná je symbolika dreva kríža: „ Stromom sa Adam dávno odsúdil, teraz je však krížom ospravedlnený , získal možnosť vstupu do raja a rajskú odmenu"(Kánon zo sviatku sv. Kríža).Drevom kríža Boh opäť zjavuje svoju lásku k ľudskému rodu. Skrze prvé drevo ľudský rod upadá do prekliatia a skrze druhé sa pozdvihuje a stáva sa účastníkom Božieho života.

Rozpätými rukami Kristus objíma všetky národy, tak ako sa spieva na Veľký piatok:" Spasenie si vykonal uprostred zeme, na kríži si rozopäl najčistejšie svoje ruky, objímajúc všetky národy..." Sv. Atanáz Veľký zasa vraví, že Kristus ukrižovaný s rozopätými rukami zomrel takýmto spôsobom preto, aby k sebe privinul starý židovský národ a pohanské národy a vzájomne ich zjednotil so sebou. „A ja keď budem povýšený od zeme, všetkých pritiahnem k sebe."(Jn12,32).Zlaté pozadie odhaľuje podľa sv. Atanáza kozmický význam kríža. Celý vesmír je určený stať sa Božím chrámom. „V ohromnej katedrále, ktorou je Boží vesmír, je každý človek, nech je to učenec alebo robotník, povolaný jednať ako kňaz. Každú chvíľu svojho života má prinášať všetko, čo je ľudské, premeniac to v obeť a pieseň chvály"(Pavol Evdokimov).Toto povolanie posilňuje symbolicky niekedy čierne okná na Jeruzalemských hradbách v pozadí kríža, ktoré predstavujú kozmos v temnotách očakávajúci Zjavenie. Kresťan tak cíti svoju zodpovednosť voči viditeľnému svetu, ktorý má očisťovať, posväcovať a v určitom zmysle tvoriť, robiť kresťanskejším (Špidlik). V hornej časti kríža tesne nad nimbom Krista býva zobrazovaná v niektorých krížoch , ikona najsv. Trojice. Nie je to náhodou. Ikona Trojice nás privádza k Mambrejskému dubu, kde sa Abrahámovi zjavuje tajuplný Boh, aby mu oznámil narodenie Izáka - predobraz Kristovej obety (Gén 22).Pán nás svojím krížom povoláva k účasti na živote najsvätejšej Trojice. Táto viera v Trojicu nás zaväzuje odovzdávať sa ako živá obeť „za" a „pre" druhých. Slnko a mesiac po stranách rozpätého Krista, by sme mohli preložiť asi takto: vo dne i v noci, to znamená vždy, stále. Vyjadruje sa tým, že Kristus stále visí na kríži cíti svoju zodpovednosť voči viditeľnému svetu, ktorý má očisťovať, posväcovať a v určitom zmysle tvoriť, robiť kresťanskejším (Špidlik).

V hornej časti kríža tesne nad nimbom Krista býva zobrazovaná v niektorých krížoch , ikona najsv. Trojice. Nie je to náhodou. Ikona Trojice nás privádza k Mambrejskému dubu, kde sa Abrahámovi zjavuje tajuplný Boh, aby mu oznámil narodenie Izáka - predobraz Kristovej obety (Gen 22).Pán nás svojím krížom povoláva k účasti na živote najsvätejšej Trojice. Táto viera v Trojicu nás zaväzuje odovzdávať sa ako živá obeť „za" a „pre" druhých. Slnko a mesiac po stranách rozpätého Krista, by sme mohli preložiť asi takto: vo dne i v noci, to znamená vždy, stále. Vyjadruje sa tým, že Kristus stále visí na kríži a trpí za ľudstvo po všetky generácie tak, ako plynú. „Môžeme teda povedať, že v Božom srdci bol vztýčený kríž ešte predtým, než bol postavený za Jeruzalemom, a aj keď bol ten z dreva odstránený, kríž v Božom srdci zostáva stále. Je to kríž bolesti a víťazstva - obidvoch dohromady. Ten, kto tomu môže uveriť, objaví, že radosť je zmiešaná s kalichom horkosti, a túži mať - na ľudskej úrovni - podiel V Božej skúsenosti víťazného utrpenia" (Kallistos). Kristova smrť na kríži nie je porážkou, ktorá bola až neskôr napravená jeho vzkriesením. Sama smrť na kríži už je víťazstvom tak, ako to vyjadril jeden ruský kňaz po svojom prepustení z koncentračného tábora:" Utrpenie zničilo úplne všetko. Len jedno jediné zostalo pevné - LÁSKA".